Ak sa hlinení trpaslíci pričinia o to, aby sme sa podrobnejšie zaoberali týmito sympatickými živými bytosťami, tak potom splnia úlohu, ktorá im doteraz nebola určená.
Je pozoruhodné, že títo neživí záhradní trpaslíci sa tak veľmi rozšírili v mnohých krajinách. Pravdepodobne je to znak toho, že bytosti Prírody sú ešte dosť silno zakotvené v ľudových poverách. No pri vážnom chcení sa raz môžu znovu zmeniť v poznanie o ríši Prírody v celej jej živúcej kráse.

Herbert Volmann „Brána sa otvára“, kapitola „Záhradní trpaslíci“

Oveľa viac než rozprávka

Či už nebolo v našej kvetinovej záhrade svetlejšie odvtedy, keď sa tam objavili záhradní trpaslíci? Prechádzajú okolo dospelí i deti a ich tváre rozžiarené úsmevom zjasnievajú, keď si všimnú medzi kvetmi sochy záhradných trpaslíkov.
Jeden trpaslík sedí na pníčku, pohrúžený v myšlienkach, podopiera si päsťou hlavu – dali sme mu meno Dumli. Druhý Tor – tu stojí ako ostražitý strážca poriadku. Tretí usmievajúc sa drží v rukách dozretý plod. Z času na čas sa objavujú noví trpaslíci.
Obyčajne ich vykladáme do kvetinovej záhrady už skoro na jar, v marci, kedy rozkvitajú prvé kvety a odkladáme v novembri. Raz sme sa neponáhľali s vyložením trpaslíkov na jar, pretože bolo chladno a často pršalo, a ľudia sa nás začali pýtať: „Kde sú trpaslíci? Vystavíte ich?“ Teda pre ľudí je potrebné vidieť trpaslíkov. Jeden muž raz podišiel k plotu a vykríkol: „To je ale! Trpaslíci ako živí! Ako som mal rád rozprávku ‚Snehulienka a sedem trpaslíkov‘!“
Záhradní trpaslíci dávajú ľuďom radosť, vracajú ich do detstva, prebúdzajú svetlé city. A to všetko, samozrejme, je samo o sebe prekrásne, ale žiaľ ľudia spravidla pozerajú na trpaslíkov ako na rozprávkové postavy, ktoré nie sú skutočné tak, ako naše životy. Medzitým by záhradní trpaslíci, sochy malinkých človiečikov, mohli nielen tešiť ľudí, ale i priniesť do ich života oveľa viac, keby …

Strata poznania o Stvorení

Keby ľudia iba chceli a vnútorne sa otvorili vo chvíľach radosti, záhradní trpaslíci by sa stali podnetom k novému a naliehavo potrebnému poznaniu Sveta, ktorý hoci je nedostupný nášmu hrubohmotnému zraku, avšak je rovnako skutočný ako nášmu zraku viditeľné prostredie. Práve v tomto neviditeľnom takzvanom inom svete bývajú pravzory rozprávkových postáv – ako sú trpaslíci, elfovia, rusalky i ďalšie bytosti. Z tohoto pozemskému zraku neviditeľného, ale napriek tomu reálne existujúceho sveta, boli pôvodne získané obrazy, ktoré sa neskôr premenili v teraz nám známe rozprávky.
Toto poznanie získané z neviditeľného sveta na to povolanými ľuďmi – to znamená tými, ktorí boli obdarovaní darom jasnovidectva – sa postupne skresľovalo a rozmazávalo, doplňovalo ovocím nevedomosti, vlastnou predstavivosťou ľudí, a stalo sa nakoniec rozprávkou. Stalo sa tým, čo je ešte vhodné pre deti – ako zábava, ale už vôbec netreba dospelým ľuďom pri riešení ich dôležitých životných problémov. Hoci aj dnes sa ešte stretávame s ľuďmi, ktorí môžu vidieť tieto bytosti očami svojej duše.
Vinníkom straty poznania o pozemskými očami neviditeľnom svete sa stal človek sám. Dovolil svojmu rozumu pripútanému k všetkému pozemskému, vytvorenému prednému mozgu, rozrásť sa do takej miery, že činnosť rozumu doslova zatienila v človeku všetko duchovné, nadpozemské, pochádzajúce z iného sveta. Tak pozemský človek sám postavil prekážku medzi sebou a Stvorením, neprirodzene rozdelil celé svoje bytie na svetské a nadpozemské svety.
Človek urobil sám seba vyhnancom v tomto prekrásnom Stvorení, obrátil sa v svojej namyslenosti od pravého poznania o Stvorení, začal jesť ovocie svojej nevedomosti a odvtedy sa naše životy stali plnými utrpenia. K tomuto poznaniu sa mohli, vo svojej detskej prostote, pripájať už len kmene a národy staroveku, ktoré nemali ešte natoľko neprirodzene prepestovaný rozum, a od tohoto požehnaného poznania je úplne odrezaný človek súčasnosti, človek rozumu. Dôležitou súčasťou tohto poznania o Stvorení je zvesť o bytostiach Prírody, ktoré žijú a pôsobia v jej živloch: v zemi, vo vode, vo vzduchu a v ohni. Sú to trpaslíci, rusalky, elfovia, sylfovia, salamandri a mnoho ďalších.

Pôsobiaci prameň nášho sveta

A tak v záhradných trpaslíkoch je ukryté oveľa viac než rozprávkové historky. Uprostred veľkého množstva bytostí, ktoré žijú a pôsobia vo svete pozemským zrakom neviditeľnom, okolo nás i nad nami, existujú i pravzory týchto sôch, ktoré si ľudia umiestnili vo svojich kvetinových záhonoch a záhradách. Tieto bytosti nie sú rozprávkové ani vymyslené, nie sú fantáziou ľudí, ale neustále pradúci, pôsobiaci prameň nášho sveta.
Všetky veľké i malé bytosti pôsobiace v živloch Prírody – sluhovia Boží s nepodplatiteľnou oddanosťou vykonávajú Jeho Vôľu. A človeku neprináleží obracať sa k nim chrbtom, v nevedomosti ich nazývať rozprávkovými bytosťami a mystickými postavami, ale naučiť sa od nich predovšetkým vernému slúženiu Božej Vôli v prospech celého Stvorenia.
Bez ich rozmanitého pôsobenia by človek vôbec nemohol existovať. Toto pôsobenie predchádzalo príchodu človeka na túto Zem. Oni pomáhali vznikaniu Zeme so všetkými jej živlami Prírody. Oni pracujú v týchto živloch a teraz napomáhajú k neustálemu kolobehu, zrodeniu, výstavbe, rozpadu a k novému zrodeniu. Na rozdiel od človeka, nevnášajú svojim pôsobením do Stvorenia disharmóniu a zlo.
Niekoľko slov je potrebné povedať o vzhľade týchto bytostí, ktorých sochy, ako sú záhradní trpaslíci, zdobia kvetinové záhony a záhrady. Podobne ako sa ľudia v rôznych krajinách zeme odlišujú od seba navzájom svojim vzhľadom, majúc charakteristické rasové a národnostné znaky, tak i tieto bytosti budú odlišné od seba navzájom svojim vzhľadom v rôznych miestach na zemi. Rozhodujúci význam tu má žiarenie zemského povrchu, ktoré dáva charakteristický odtlačok na všetko, čo sa na ňom vyskytuje, či je to človek, zviera alebo rastlina. Toto sa týka aj bytostí, ktoré sú pozemskému zraku neviditeľné, ktoré hoci nemajú husté hrubohmotné obaly – pozemského tela ako má človek alebo zviera, avšak úzko súvisia s tým povrchom zeme, kde pôsobia. Vonkajší obal týchto bytostí pozostáva z oveľa jemnejšej hmotnosti ako sú naše pozemské telá, preto ich človek nevidí svojimi pozemskými očami.
A tak, záhradní trpaslíci nám vyšli naproti. Teraz my musíme vyjsť naproti poznaniu, oživiť svojho ducha, ak chceme znovu získať kedysi roztrhnuté spojenie so Svetlom. Pozemský človek sa nakoniec alebo naučí skutočnej pokore, spozná Zákony Stvorenia a začne pôsobiť v prospech všetkých bytostí ruka v ruke s neviditeľnými bytosťami alebo sa pôsobenie bytostí obráti proti človeku a on bude vyradený Zákonmi Stvorenia ako nepotrebné ovocie.

Preklad: Zuzana Michaličková