Som bytosť zeme a náš druh voláte Gnómovia. Bývame v zemi a spravujeme zem. Každý z nás má zverený nejaký kúsok zeme podľa jeho schopností. Ja spravujem zem, na ktorej stojí váš dom. Je to požehnaný kúsok zeme, lebo od vekov ho obývali ľudia dobrého srdca.

Neprotestuj, že váš dom má iba sto rokov. Na tomto mieste pred vekmi sídlil čistý ľudský kmeň, ktorý mal pravé poznanie. Neskôr na tomto kúsku zeme stál drevený chrám, v ktorom ľudia vzývali pravého Boha. Neskôr po rokoch tento kmeň vyhynul na nákazlivú chorobu, lebo ich cítenie sa zakalilo a Perún zoslal ohnivý blesk, ktorý zapálil chrám.

Mnoho rokov tu boli pastviny a role a dobytok vyhľadával práve toto miesto, na ktorom zostalo požehnanie zhora. Pastieri tu pookriali a nabrali mnoho síl, ani nevedeli prečo. Zem, na ktorej zostalo Božie požehnanie, priťahovalo ľudí rovnorodých. Žili tu, pracovali, rodili sa i umierali. Tento maličký kúsok zeme nebol nikdy znesvätený. A to dokonca ani cez vojnu, keď Nemci dom vypálili, lebo ho zapálili z ulice bez toho, žeby ich noha vkročila dnu. Oheň očistil všetko.

Požehnané je miesto, na ktorom stojí tvoja noha a tvojou povinnosťou je uchovať toto požehnanie pre novú generáciu.