Gróf de Peyrac
Stalo sa to krátko pred kráľovskými zásnubami. Athénaïs sa dostala do služieb infantky. Každú voľnú chvíľu však trávila v parku. Sedávala tam na lavičke a čítala alebo vyšívala.
„Krásny deň, slečna.“
Otočila sa za hlasom. Stál tam vysoký muž s jazvou na líci a ukláňal sa jej. Poznala ho zo dvora a tak mu nie celkom vľúdne odpovedala:
„Á, pán gróf hľadá novú obeť?“
„Dvorné klebety toho narozprávajú … a čože vy, milá slečna, takto sama?“
„Kráľ sa oženil. Vari o tom neviete?“
„Kráľ vás nechal, chúďatko. Takú krásu nechať len tak. Ten muž nemá srdce!“
„Zato vy ho máte poriadne široké. Už ste prispeli na výchovu vášho syna tej peknej slúžke, čo tu včera plakala?“
„Vy ale máte horúce správy. Pochopiteľne, zaplatil som.“
„Aj tej mladej záhradníčke?“
„Aj tej … Ste akosi informovaná …“ gróf si sadol vedľa nej.
Athénaïs prudko vstala: „Viem toho dosť na to, aby som strácala čas s takým nezodpovedným frajerkárom, ako ste vy, pán gróf de Peyrac!“ odsekla a dôstojne odišla.
Na druhý deň už čakal v parku znova. Skryl sa tak, aby ho nevidela a ukázal sa jej až vtedy, keď už sedela na lavičke.
„Srdečne vás zdravím, slečna,“ hlboko sa uklonil.
„To ste opäť vy? Nemôžem tvrdiť to isté.“
„Ste veľmi milá. Možno preto vás kráľ opustil.“
„Do toho vás nič nie je. Kráľ je oproti vám galantný, milý, jemný a verný muž. Ale tieto vlastnosti vy asi nepoznáte, však?“
„Poznám mnoho iného …“
„Hlavne to, ako spôsobovať ženám, ktoré vám uverili, problémy.“
„Ste zaujatá. To nechcete zistiť, aký som vo vnútri?“
„To viem celkom presne – skazený. Ďakujem, nemám záujem.“
„Tak kráľ vás opustí a vy o ňom tvrdíte, že je galantný, jemný … a čo ešte?“
„Milý a verný. Myslím si, že o vás to nemôže povedať ani jedna jediná žena.“
„Ani moja manželka?“
„Spýtam sa jej.“
„To by ste urobili?“
„Prečo nie? Mám rada jasno vo veciach. Pán gróf, prichádza k nám krásna mladá dáma. Obávam sa, že to bude opäť vaša návšteva.“
Peyrac sa obzrel. Nestačil ani otvoriť ústa a dáma ho energicky oslovila:
„Pán gróf, potrebujem sa s vami veľmi súrne rozprávať,“ a nečakajúc na protest, viedla ho so sebou.
Athénaïs sa s úsmevom pustila do vyšívania.
„Krásny deň, slečna. Vy sa tak nádherne usmievate.“
Zdvihla hlavu a oproti nej stál Richelieu v šľachtických šatách.
„Krásny deň aj vám, vaša milosť. Na prechádzke?“
„Ó nie. O takomto čase zvyknem v kaplnke spovedať, ale nikto tam nie je. Nechceli by ste si očistiť dušu?“
„Porozmýšľam, vaša milosť, ale prekvapili ste ma.“
„Máte iného spovedníka?“
„Nuž, pravdu povediac, nemám žiadneho spovedníka.“
„Mohol by som vám ponúknuť svoje služby.“
„Prijímam, vaša milosť.“
„Je mi to naozaj veľmi ľúto, ale už musím ísť …“
Richelieu sa s úklonom vzdialil. Athénaïs sa usmievala ešte viac. Biskup sa jej páčil a ako sa práve uistila, aj ona jemu. Asi na tú spoveď pôjde.
Na ďalší deň opäť v parku:
„Dobrý deň, slečna. Čo zaujímavé čítate?“
„Ó, pán gróf má výdrž. Včerajšia prednáška mu asi nestačila.“
„Keď ju hovoria také roztomilé ústočká, ako sú vaše …“
„Mala som na mysli ústa tej krásnej dámy, ktorá vám tak rázne prekazila dvorenie a láskavo mi pomohla.“
Peyrac sa zachmúril. Potom sa mu tvár vyjasnila, sadol si na lavičku vedľa nej a chytil ju za ruku: „Slečna, ste nádherná a okúzľujúca. Takú krásnu a roztomilú dámu som ešte nestretol …“
Po cestičke sa blížil Richelieu. Zbadal grófa, ako drží Athénaïs za ruku a dosť prudko pozdravil: „Dobrý deň, panstvo má dnes krásnu zábavu, ak sa nemýlim …“
„Vaša milosť,“ milo ho oslovila a vytrhla si ruku z grófovho zovretia. „Rada by som sa dnes vyspovedala, ak dovolíte.“
„Nech sa páči, milé dieťa, poďte so mnou!“
Zdvihla sa a odišla s ním. Na lavičke zostala iba jej kniha vedľa grófa.
V kaplnke nebolo nikoho. Richelieu si obliekol sutanu a Athénaïs si sadla a čakala.
„Môžeme začať, slečna!“
„Vaša milosť, moja duša je hriešna.“
„A v čom je hriešna, drahé dieťa?“
„Nevie sa dosť rázne brániť dotieravým zhýralcom ako je gróf de Peyrac.“
„Milé dieťa, gróf je už raz taký … Ale čo naozaj ťaží vašu krásnu dušu?“
„Nedokážem odpustiť zradu, vaša milosť.“
„Záleží na tom, aká je to zrada.“
„Kráľova …“ vzdychla si a porozprávala mu všetko.
„Kráľ je kráľ, drahé dieťa. Mali by ste na nejaký čas ísť na dovolenku. Prídete a iné myšlienky.“
„Neviem kam by som išla zo dvora …“
„Francúzsko je veľké a krásne. Zajtra odchádzam do Toulouse. Nechceli by ste ísť so mnou?“
„Čo by na to povedal kardinál Mazarin …“
„Poslúchne ma, ale môžem sa ho na to spýtať …“
„Vy by ste ma zobrali so sebou?“
„Ak by ste chceli ísť …“
„Myslím, že s tou dovolenkou máte pravdu. Potrebujem odísť.“
„Dobre, milé dieťa, spoveď sa skončila. Môžete odísť.“
„No moment – a čo rozhrešenie?“
„Ak pôjdete so mnou, dá vám ho Mazarin. Aspoň dúfam.“
Obaja sa vrátili do paláca a zamierili ku kardinálovým komnatám.
„Slečna, počkajte tu kým sa vrátim.“
Súhlasila a čakala.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.