Dospievanie, najdôležitejší úsek ľudského života, obdobie, v ktorom sa dieťa mení na dospelého človeka. To podstatné, ktoré určuje priebeh dospievania, je skryté vo vyžarovaní krvi. Každé dospievanie môžeme rozdeliť na tri etapy.

Prvá etapa dospievania je najkratšia. Trvá len pár mesiacov. Je to začiatok búrlivého procesu, keď nastáva hormonálna zmena a na tele dieťaťa sa začínajú objavovať prvé znaky dospelosti. Toto obdobie by sme mohli nazvať i ako odomknutie brány. Hoci je najkratšie, pre ďalší vývoj je najviac rozhodujúce. Práve v tomto období je pre celé okolie najdôležitejšie, aby zmenilo svoje správanie k dospievajúcemu. Počas pár mesiacov sa malo zabudnúť na slová „syn“, „dcéra“ či „dieťa“ a mali by sa naučiť slovo „mládenec“ a „slečna“.

V tomto období prestáva byť rodič rodičom a stáva sa mladému človeku priateľom. Preto v tomto období by malo najneskôr prestať dôverné „ty“ a malo by ho nahradiť priateľské „vy“. Mladý človek tak omnoho skôr môže spoznať, že i on je človek. Požiadavka zmeny oslovovania platí i pre neho. Mal by zabudnúť na slová „matka“ či „otec“ a mal by sa naučiť oslovovať rodičov ich menom. Tým sa naučí, čo je meno. Mladý človek v tomto veku však nemusí ihneď meniť tykanie za vykanie, treba nechať, aby v tomto dozrel.

Druhá etapa dospievania je etapou telesného dozrievania. Trvá štyri až šesť rokov. V tomto období mladý človek telesne dozrie a stane sa telesne dospelým. Toto obdobie by sme mohli nazvať i ako otvorenie brány. Je to obdobie zádumčivého snenia a hľadania vlastnej identity.

Ak sa v predchádzajúcom období nič nezanedbalo, sú v tomto období rodičia pre mladého človeka tými najlepšími dospelými priateľmi. Nemusí hľadať odpovede na svoje otázky na ulici alebo v drogách, lebo vie, že rodičia ho pochopia a dajú mu odpoveď. Veľká úloha je kladená na rodičov v tomto období, úloha rozpamätania sa na vlastnú mladosť a vlastné otázky.

Najväčšiu chybu v tomto období robia práve tí rodičia, ktorí v predchádzajúcom nedokázali zmeniť svoj rodičovský postoj za priateľský. Teraz sa od nich toto už žiada, avšak pár mesiacov nutnej zmeny nie je už k dispozícii!

Tretia etapa dospievania je etapou duchovného dospievania. Trvá najdlhšie, takmer osem až desať rokov. Na jej začiatku by sa mal mladý človek rozhodnúť, čo chce v živote robiť. Toto obdobie by sme mohli nazvať i ako vykročenie z brány. Mladý človek, ktorý je teraz telesne zrelý, už naplno dokáže používať pohlavnú silu, jeho duch túži do Výšin, a preto je práve toto obdobie najvhodnejšie na to, aby sa naučil túto túžbu premeniť v čin. –

Veľkou škodou je dnes to, že všetko je posunuté a obrátené. Od mladých ľudí, pre ktorých ešte len začína obdobie telesného dospievania, sa požaduje, aby sa rozhodli, čo chcú v živote robiť. Požaduje sa to od niekoho, kto ešte ani nevie, kto je, ale už má vedieť, čím je! Málokedy sa to podarí. Zvyčajne len u detí s výraznými nadaniami, najmä umeleckými. Zopár šťastných detí smie pokračovať v štúdiách na všeobecne vzdelávacích školách – gymnáziách a vlastne iba títo sa môžu potom na začiatku duševného dospievania rozhodnúť, čím chcú byť.

Toto všetko sú však len výnimky. Najhoršie na tom všetkom je to, že väčšina rodičov, ak sa im to vôbec podarí, dokáže zmeniť postoj rodičovský na postoj priateľský až v období, keď je mladý človek už duchovne zrelý. Keby túto zmenu urobili vtedy, keď to bolo potrebné, viac by cítili to, čo mladý človek potrebuje, a omnoho viac by ho potom mohli vhodne usmerniť pri výbere povolania.

Príčinou všetkých možných i nemožných nesprávnych výberov povolaní mladých ľudí býva najčastejšie práve to, že rodičia v nich vidia len dieťa, a nie budúceho dospelého človeka. Najhoršou príčinou toho, že sa ľudia nedokážu v tomto smere zmeniť, je v deväťdesiatich deviatich prípadoch zo sto to, že nedokázali zmeniť nadriadené rodičovské „ty“ za priateľské „vy“, vážiace si druhého človeka. I preto je požiadavka vykania kladená hlavne na rodičov, lebo deti svojim priateľom zvyčajne tykajú. Ak deti pocítia rôznu duchovnú zrelosť medzi sebou a rodičmi, potom začnú aj ony rodičom vykať, a preto ich zmena postoja voči rodičom je výhradne duchovná.

V prípade dosiahnutia priateľského vzťahu je možné vrátiť sa neskôr aj k prípadnému tykaniu, ak sú k tomu splnené podmienky rovnorodej duchovnej zrelosti*. Tie sú však v súčasnosti skôr výnimkou.
____________________
* Abd­ ru­ shin: „Nový zákon“

Z knihy Pre ľudí