Na druhý deň jej Gerd pomohol po úradoch vybaviť pre brata pas. Trvalo to takmer celý deň, ale podarilo sa. Na ďalší deň však Gerd odcestoval domov. Ponáhľal sa akoby mu horelo za pätami. Po príchode domov sa dal poriadne vyšetriť na všetky takéto chúlostivé choroby a vydýchol si, keď mu lekár oznámil, že je úplne zdravý. Lenže žiť životom v starých koľajach už nechcel. Keď sa ozvala jeho vášeň pri pohľade na pekné dievča, vždy sa mu pred očami objavil obraz pomätenej a zúriacej Natáliinej matky a Natáliina uplakaná tvár. Vždy to zabralo.
Dva dni po Gerdovom odchode Natáliina matka umrela. Natália nevedela, že trpela ešte aj na inú chorobu – leukémiu, ktorá iba urýchlila priebeh tejto.
Natália dala matku pochovať. Gazdovstvo chcela predať, ale nevedela ako to urobiť. Sama by síce mohla odísť, mohla by zobrať so sebou aj brata, ale čo ľudia a zvieratá, ktorí boli na gazdovstve? Odhodlávala sa napísať Gerdovi, len sa bála, aby si za odmenu nerobil nároky na ňu.
Krátko po pohrebe prišiel otec.
„Otec, kde si sa tu vzal?“
„Vieš, prišiel som s cirkusom.“
„S cirkusom? Ty vystupuješ v cirkuse?“
„Áno. Nechcela by si sa pozrieť na predstavenie?“
„Otec, bola som už v cirkuse. Nepáčilo sa mi tam. Pre nejaký hlúpy efekt riskovať život!“
„Čo budeš robiť, keď je matka už tam…?“ odviedol otec reč.
„To už vieš?“
„Viem. Vždy sa pýtam na vás, keď prechádzame okolo.“
„Prečo si nám nedal vedieť, čo je s tebou?“
„Sadni si, Natália, musím ti to vysvetliť všetko úplne od začiatku. Je to smutné, ale čo už…“ otec sa na chvíľu odmlčal.
Po chvíľke však pokračoval: „Raz v nedeľu matka nechcela ísť do kostola, vraj ju bolí hlava, že si musí pospať. Tak som išiel sám s Margarétou, teda s tvojou tetou. Omša však bola nejaká krátka, farár sa ponáhľal. Do mestečka prišiel totiž biskup. Keď som sa vrátil, ticho som vyšiel po schodoch, aby som ju nezobudil. Vojdem do izby a tam tvoja matka s… no jednoducho s paholkom. Ani nezbadali, že som prišiel a tak som potichu vyšiel von.
Išiel som za Margarétou a povedal som jej to. Potvrdila mi moju hroznú obavu. Ona si to totiž všimla už dávno, ale mlčala. Začalo to už vtedy, keď si maturovala. Pamätáš si, ako sa zrazu prestala s tetou učiť, že je vraj už príliš múdra a že vraj viac múdrosti aj tak nepotrebuje? Tak vtedy to začalo. Nejaký paholok ju asi nahovoril, a ona dala prednosť jemu pred vzdelaním. Potom som si odsťahoval veci do hornej izby, ktorá bola prázdna a tam som zostal i spávať.“
„A ako to bolo s tetou Margarétou?“
„Zblížili sme sa. Bola jediná, ktorá sa dokázala na tomto pustom mieste inteligentne rozprávať. Ty sa na to nemôžeš pamätať, ale keď si skončila gymnázium, bola to práve ona, ktorá navrhla tvoje ďalšie štúdium v Paríži. Ani si nevieš predstaviť tú hádku, ktorú vyvolala preto tvoja matka. Vraj, kto to všetko zaplatí a tak. Vtedy však zasiahla teta Margaréta, že ti školu zaplatí ona.“
„Teta Margaréta?“
„Veru tak. Vybrala všetky svoje úspory a dala mi ich, aby som ti zaplatil školu.“
„Ale matka mi hovorila, že si si na to musel vziať z banky dlžobu.“
„Z banky? To sme si predsa vzali na chovné stádo, aby sme sami mohli predávať dobytok.“
„Ale matka vravela, že sa to musí zaplatiť, že príde exekútor.“
„Aký exekútor? Keď som odchádzal, chýbala už len jedna či dve malé splátky. Stačilo predať pár kráv a všetko by bolo splatené. Veď to matka vedela, prečo ti teda také veci vravela?“
„Neviem, nerozumiem tomu.“
„Natália, kedy odchádzaš do Paríža? Rád by som sa s tebou ešte pred tým rozprával.“
„Teraz nechodím do školy.“
„Prečo? Ako to?“
„Matka ma zavolala hneď po tetinej smrti, že sa musia splatiť dlžoby za štúdium a že si nevie sama dať rady na gazdovstve.“
„To je lož. Však dlžoby neboli a gazdovstvo aj tak sama riadila už dlho. Paholci poslúchali len ju, ja som bol na vedľajšej koľaji. Preto som po smrti tety Margaréty odišiel s cirkusom, aby som unikol pred samotou.“
„Miloval si Margarétu?“
„Áno. Čuduješ sa?“
„Ani nie. Myslím, že ti začínam rozumieť. Čo budeš teraz robiť?“
„Vrátim sa k cirkusu. Mám tam vystúpenie, taký monológ jedného herca. Chlapca si zoberiem so sebou, ak bude chcieť. Vráť sa do Paríža, doštuduj, ak sa to dá. Predaj gazdovstvo, aj tak sa naň nikto nevráti. Iba ak by chcel tvoj brat. Pamätaj potom aj na neho, aby nezostal bez peňazí. Ja nič nepotrebujem, mám všetkého dosť. Už sa sem nevrátim.“
„Otec, prosím ťa, zostaň,“ Natália mala slzy v očiach.
„To nejde, je tu veľmi veľa smutných spomienok.“
Natália osamela. Brat sa rozhodol odísť s otcom. Mal ho veľmi rád a chýbal by mu. Natália teraz zostala naozaj sama.
Jedného dňa prišiel za Natáliou jeden z paholkov:
„Slečinka, aby ste vedeli, nebudeme my tu zadarmo robotovať.“
„A čo, vari vás neplatím?“
„Nie tak zhurta, slečinka, veď viete, ako nás platila stará gazdiná. I vy tak musíte, ak chcete mať spravenú robotu.“
„Dosť! Ja vás tak platiť nebudem! Von!“
„Však vy ešte prídete k rozumu, keď vám bude núdza,“ dodal drzo paholok a odišiel.
Natália rozmýšľala čo má urobiť. Ak to s paholkami takto pôjde ďalej, v zime nebudú mať čo jesť. Podvoliť sa im v žiadnom prípade nehodlala. Rozhodla sa, že predá majetok čím skôr, odíde do Paríža, doštuduje a potom sa uvidí čo ďalej. Lenže najväčšou prekážkou bol predaj majetku. A keby len to! Musela sa a aj sa chcela postarať o brata aby nemal núdzu. Lenže ako?
Vtedy jej opäť prišiel na um Gerd. Bol obchodník, tak vyriešiť niečo také by pre neho nemal byť problém. Lenže aj tak ju to stálo veľmi veľa sebazapierania, kým sa mu odhodlala napísať. Spoliehala sa však na to, že jej prisľúbil pomoc a vedela, že ju má stále rád. Gerd naozaj nebol zlý človek a mohla mu dôverovať, pravda, okrem vernosti. Od jeho posledného odchodu ťaživú bolesť a sklamanie už necítila. Lenže už mu v tejto veci neverila. Teraz však potrebovala jeho radu. Okrem neho nemala už naozaj nikoho.
Sadla si za stôl a napísala:
„Gerd, som vo veľkej núdzi. Potrebujem vašu radu a pomoc. Zostala som sama. Prosím, ak budete mať pre mňa chvíľku času, príďte za mnou do Hercegoviny. Natália“
Gerd sa listu potešil. Myslel si, že ho Natália konečne zoberie na milosť po tom všetkom čo sa stalo. Miloval ju a chýbala mu. Odpísal jej hneď, že príde, len čo sa obchodne uvoľní. Bude to však trvať dlhšie. Potom jej ešte napíše, aby vedela, kedy ho má presne čakať. Naozaj sa ponáhľal. Veď mu na nej veľmi záležalo.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.