Cesty ľudských duchov v pozdejšom stvorení

Milióny ľudských duchov sú naraz v pozdejšom stvorení. Dvanásť kmeňov, inak povedané dvanásť kást alebo dvanásť rás. V každom kmeni stodvadsať miliónov duchov. Mnoho v záhrobí, málo na Zemi. Ako vlny mora prichádzajú a odchádzajú v kolobehu prílivu a odlivu. Po tisícročia tí istí, a predsa vždy iní. Dvanásť kmeňov znamená dvanásť kást. Každý duch prechádza všetkými.

Prvý kmeň je kmeň detských duchov. Na začiatku sú v ňom iskričky, ktoré spoznávajú, kde sú.

Druhý kmeň je kmeň mladosti, kde duchovia spoznávajú, kto sú.

Tretí kmeň je kmeň dozrievania, kde duchovia spoznávajú, čím sú.

Štvrtý kmeň je kmeň zrelých činov, kde duchovia spoznávajú, odkiaľ sú.

Piaty kmeň je kmeň dospelosti, kde duchovia spoznávajú, koho sú.

Šiesty kmeň je kmeň návratu, kde duchovia spoznávajú, s kým sú.

Ďalších šesť kmeňov je šesť kmeňov kňažstva, kde duchovia učia tých, ktorí sú v predchádzajúcich kmeňoch. A tak v siedmom kmeni učia tých, ktorí v prvom kmeni spoznávajú, kde sú, v ôsmom kmeni učia tých, ktorí v druhom kmeni spoznávajú, kto sú, v deviatom kmeni tých, ktorí v treťom kmeni spoznávajú, čím sú, v desiatom kmeni učia tých, ktorí vo štvrtom kmeni spoznávajú, odkiaľ sú, a v jedenástom kmeni učia tých, ktorí v piatom kmeni spoznávajú, koho sú.

Dvanásty kmeň je kmeň najvyšší, kde neučia tých, ktorí v šiestom kmeni spoznávajú, s kým sú, lež sami spoznávajú v tomto stupni cestu kam.

Dvanásť kmeňov je vždy naraz v pozdejšom stvorení, a tak sa celé stvorenie vlní a tká. Učiac jedni druhých, tí druhí spoznávajú a tí prví statne kráčajú. Ako vo všetkom, i tu platí prísny Zákon, Zákon príťažlivosti rovnorodého. A ako vlny na mori sú v určitom čase tí istí duchovia na Zemi.

Po milióny rokov duchovia prichádzali a odchádzali, aby sa opäť s tými istými duchmi vracali. Mnohé vlákna spájajú všetkých duchov na Zemi, a tak tvoria tkaninu, ktorá sa vlní ako nádherný koberec a duchov spája alebo rozdeľuje. Od pradávna tí istí duchovia učili, tí istí duchovia viedli, tí istí duchovia pomáhali.

Zlá je dnešná doba, veľmi zlá, lebo ľudia porušili harmóniu stvorenia a na Zem prišli mnohí, ktorí sem nepatria. Nie tí temní či zlí, ale tí, ktorí sú z iného kmeňa pozdejšieho stvorenia.

Dvanásť kmeňov je šesť párov, šesť vĺn, v ktorých mali prichádzať duchovia na Zem. Po prvom a siedmom kmeni prichádza druhý a ôsmy, ten pritiahne tretí a deviaty, a tak to pokračuje po šiesty a dvanásty, aby v Zákone zvratného pôsobenia opäť prišiel prvý a siedmy.

Dnes je však na Zemi naraz všetkých dvanásť kmeňov, a tak vznikajú konflikty a prekážky, lebo jedni nerozumejú druhým.

Prevratné zmeny sprevádzali na Zemi obdobia, v ktorých sa striedali páry kmeňov. V zabudnutých dobách Atlantídy to boli stavby nových chrámov. So stĺpami nových chrámov prijímali ľudia skrz k tomu povolaných Slovo poznania.

Doby v pozdejšom stvorení sú známe ako duchovné veky. Dvanásťkrát dvanásť vekov trvá pozdejšie stvorenie pre vývoj duchov. Nastáva posledný vek, vek Vodnára, prevratná doba. Vek, v ktorom na Zemi mali byť len duchovia šiesteho a dvanásteho kmeňa. Mnoho je tých, ktorí v priebehu pozdejšieho stvorenia spoznali, kde sú, menej je tých, ktorí spoznali, kto sú a najmenej je tých, ktorí spoznali, odkiaľ sú. V ďalších kmeňoch ľudia nie sú.

Dvanásť kmeňov je dvanásť stupňov, dvanásť častí stvorenia. Dvanásť stupňov od nevedomého k najvyššiemu vedomiu. Tí, ktorí boli ihneď vedomí, pomáhali z vyšších kmeňov tým, ktorí ako nevedomí sa snažili dostať po týchto stupňoch nahor.

Lež beda ti, človeče, beda! Svojhlavo si zasiahol do tkaniva stvorenia a prerušil si prúd stúpania. Len tí, ktorí pred miliónmi rokov spoznali, kde sú, kto sú, čím sú, odkiaľ sú, koho sú a s kým sú, len tí postúpili do vyššieho kmeňa a smú učiť iných. Ostatní svojím rozumom zatlačili toto poznanie do úzadia, a tak poklesli.

Návrat domov je však možný len pre tých, ktorí sú vedomí, teda pre tých, ktorí sú aspoň zo siedmeho kmeňa. Od pradávna prichádzali pomoci, či už ihneď vedomých zo siedmeho až jedenásteho kmeňa alebo praduchovných z kmeňa dvanásteho. V núdzi najvyššej, v hodine dvanástej k vám prišla pomoc z Výšin. Pomoc, ktorá je mimo akéhokoľvek duchovného kmeňa. Pomoc ste vždy zahodili, lebo ste ju nespoznali. Strhli ste ju do bahna nížin a všetko ste prekrútili.

Čo ste urobili zo Slova? Cirkevnú dogmu! Nie v minulosti, ale v prítomnosti toto platí! Zo vznešeného Slova, Slova z Výšin, Slova zo Svätého Grálu, ste takisto ako pred dvomi tisícročiami zo Slova Syna Božieho urobili dogmu. Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi vami a Slovo ľudia nespoznali!

Vy pokrytci, čo si myslíte, že poznať Slovo znamená ho čítať, počúvať, slniť sa v ňom či chváliť sa ním?! Vy pokrytci, čo si myslíte, že žitie Slova je nosenie krížov?! Vy pokrytci, čo si myslíte, že žijete Slovo?!

Nikdy, a počúvajte dobre, nikdy ste nepochopili, čo je žitie Slova! Darmo k vám bolo volané: „Žite v presvedčení!“ Darmo k vám bolo volané: „Choďte a skúmajte!“ Darmo k vám bolo volané: „Pozorujte iných a tým sa učte sami!“

V kabinetoch, v uzavretých komnatách, v uzavretých skupinách ste Slovo čítali, ale neskúmali ste v Slove sami seba! Videli ste chyby na iných a pokrytecky ste zatvárali oči: „Veď i my máme chyby!“ Pokrytecky to bolo, lebo tie chyby boli vašimi chybami, ale vy ste sa z toho nechceli učiť!

Zo Slova ste urobili kult. A nielen zo Slova, ale zo všetkého – z pobožnosti, z miestnosti, z oltára, antependia, kríža, misky … zo všetkého! Uctievali ste Slovo, Trigon, vaše kríže, Horu, pyramídu, učeníkov či nositeľov zlatého kríža … uctievali ste všetko, a predovšetkým sami seba!

Preč s takýmto konaním, vy pokrytci! Preč s ním! V nastávajúcej dobe už nemá miesta. Všetci tí, ktorí takto konali, sú na tom stokrát horšie ako tí, ktorí Slovo nikdy nepoznali!

Amen!

Z knihy Pre ľudí