Vernosť ako obraz Čistoty a šat ducha

Keď zjedli Eva s Adamom jablko poznania, spoznali, že sú nahí. Iste je vám tento obraz z Biblie známy. Avšak doteraz ste sa nad ním bližšie nezamýšľali. Prečo boli nahí? A čo je nahota?

Vo stvorení platí Zákon, že poznanie, ktoré sa prejavuje vo vedomí, tvorí šat. Preto keď duchovná iskrička prvýkrát precitne z nevedomia, zistí, že je nahá, teda zistí, že nič nevie, a to je jej prvé poznanie. Toto prvé poznanie jej umožňuje vytvoriť si hoci aj maličké šaty, ktoré sú symbolicky zobrazené figovým listom, ktorým Adam a Eva zakryli svoju nahotu. Následne v mnohých prežívaniach v hmotnosti na jej rôznych úrovniach sa vedomie duchovnej iskričky zväčšuje, čím sa nielen postupne mení na vedomého ducha, ale zároveň si tým vytvára aj nový šat.

Tento šat, jeho farba, ozdoby či dokonca drahokamy, ktoré ho môžu zdobiť, záležia od toho, ako duch kráča po spletitých cestách poznania Božích Zákonov.

Základný Zákon, ktorý je pri tomto rozhodujúci, je Zákon Čistoty. Jeho obraz ľudský duch spoznáva vo vernosti. Nemýľte si však vernosť pozemskú s vernosťou duchovnou, lebo tá duchovná je omnoho vyššia a dôležitejšia.

Skutočná vernosť znamená iba jedno jediné. Vernosť Bohu, teda plnenie Jeho Vôle vo všetkých premenách svojho bytia. To je tá jediná a pravá vernosť, ktorá dokáže urobiť to, že šat ducha je čistý a krásny bez jedinej poškvrny. Všetko ostatné, čo potom človek koná v zmysle Božích Zákonov, pridáva na tento šat ozdoby a drahokamy, ktoré ho môžu zdobiť. Ak však duch nekoná podľa Božej Vôle, sám si tento šat znečisťuje, takže vyzerá napríklad ako žobrák, lebo jeho šat je roztrhaný, ako vrah, lebo jeho šat je krvavý atď.

Svojím vlastným chcením a usilovaním, teda skutočným plnením Božej Vôle, musí človek svoj šat vyprať a vybieliť, aby sa znovu smel vrátiť tam, odkiaľ pochádza. Pokiaľ to sám neurobí, dokáže tým iba to, že je nepotrebným trúdom vo stvorení, a preto bude v záverečnom dianí rozomletý na prach.

„Prach si a v prach sa obrátiš!“ Táto výstraha je hneď na začiatku Biblie a už po stáročia na vás volá, aby ste sa pozreli na svoj vlastný šat.

Vráťme sa však k tomu krásnemu, teda k tým šatám, ktoré sú čisté a jagavé. Ich farba je rôzna, nie je iba biela, lebo závisí od toho, aký duch ich nosí. Každá farba je potrebná, a to v mnohých odtieňoch, lebo mnohoraké sú úlohy, ktoré duch musí vo stvorení plniť.

Nečudujte sa preto, ak sa vám zrazu zmení šat z jednej farby na druhú, lebo to znamená, že ste jednu úlohu dokončili a máte začať plniť inú. S každou dokončenou úlohou rastie aj vaše vedomie, preto sa musí zákonite zmeniť aj šat. Lebo keby to tak nebolo, znamenalo by to zastavenie.

Tá zmena nemusí byť veľká, môže to byť len maličká zmena odtieňa, pridanie peknej ozdoby, ako napríklad lem šatu, zmena farby plášťa, ktorý niektorí smú nosiť na svojom šate, zmena symbolu na prsiach napríklad z kríža na holubicu, zmena ozdoby hlavy, ktorú niektorí služobníci Boží smú nosiť ako diadém či čelenku, alebo zmena drahokamu v tejto čelenke.

Čím vyššie duch stúpa, čím je jeho vedomie väčšie, tým je aj jeho šat žiarivejší a krajší a tým aj viac ozdôb môže mať. Vzrastá tým však aj zodpovednosť, ktorú tento duch nesie, a preto musí byť ostražitý, aby vždy bdel. Čím je však väčšia zodpovednosť ducha, tým väčšia podpora sa mu dostáva zo Svetla, aby svoje úlohy splnil. V tom sa prejavuje dokonalosť Božej Vôle, ktorá dáva každému práve toľko, koľko potrebuje, teda ani o zrniečko viac či menej.

Snažte sa, ľudia, aby aj váš šat bol žiarivý ako striebro, lebo iba tak dokážete svojmu Stvoriteľovi, že plníte Jeho Vôľu, a iba tak sa budete môcť vrátiť tam, odkiaľ ste prišli, teda do svojho nebeského domova.

Z knihy Pre ľudí