Požehnanie, pojem daný do stvorenia od pradávna, pojem vyjadrujúci veľký cit, cit, ktorý spája s Výšinami. Tento vznešený pojem ste, ako všetko ostatné, strhli do bahna nížin. Strhli ste ho preto, lebo neviete, čo požehnanie v skutočnosti znamená.
Požehnanie je totožné s posvätením. Ako už samotné slovo „posvätenie“ napovedá, musí ísť o dianie, ktoré ide z Výšin, lebo svätý je len Boh! Jedine Boh môže teda niečo posvätiť. Všetky pozemské úkony, ktoré sú pritom vykonávané, sú len vonkajšou formou prosby o vyslanie posväcujúcej Sily od Boha. To, či táto Sila môže pri tomto dianí byť vôbec vyslaná, však záleží od zúčastnených.
Iba tam, kde čisté chcenie prevažuje, môže dôjsť ku skutočnému aktu posvätenia. Posvätenie ide vždy z Výšin ako Sila, ktorej viditeľnou formou sú žehnajúce Ruky. Tieto Ruky zostupujúc smerom nadol dostávajú príslušné záhaly jednotlivých častí stvorenia až po ten najspodnejší, duchovný záhal.
Duchovný záhal však nemá formu žehnajúcich Rúk, ale plášťa, ktorého tvar závisí od toho, na koho alebo na čo je posväcujúca Sila vysielaná.
Duchovný plášť sa položí na plecia požehnávanej osoby, čím ju svojím pôvodom spojí so Silou z Výšin a chráni ju tak pred zlým konaním. Keďže tento plášť nesmie byť ani v najmenšom poškvrnený, smie byť položený na plecia iba takého človeka, ktorý je sám vnútorne čistý. Akonáhle takýto človek vykoná niečo nesprávne, musí mu byť tento plášť ihneď odňatý, lebo by ho poškvrnil.
Každý takýto plášť má osobitného strážcu, ktorý bdie nad jeho Čistotou. Nie je to duchovný vodca človeka, ale niekto, kto nikdy nebol v pozdejšom stvorení. Nazývate ich anjelmi.
O anjelskom sme ešte podrobnejšie nehovorili, lebo títo pôsobia výhradne mimo hmotnú časť stvorenia.
Každý, komu je kladený posväcujúci plášť, s ním dostáva i posvätený meč, ktorý má slúžiť výhradne na to, aby takto obdarovaný bránil čistotu plášťa, teda svoju vlastnú Čistotu. Nikdy, a to musíme zdôrazniť, nikdy to nie je iná zbraň, ale vždy je to meč.
Samozrejme, pri odňatí plášťa je ihneď odňatý i tento meč. Podľa jeho neprítomnosti alebo prítomnosti sa dá spoznať, či niekto nemá alebo má ochranný plášť Čistoty. Na rozdiel od plášťa má tento meč záhal až zo strednej hrubohmotnosti.
Vzniká otázka, či môže niekto tento meč napodobniť, hoci plášť Čistoty nemá. Môže dokázať napodobniť veľkosť i formu, avšak nedokáže napodobniť to podstatné, jeho pôvod, teda ani jeho žiarenie. Podľa toho sa dá rozpoznať pravosť.
To, čo bolo dosiaľ uvedené, sa týka požehnania nielen dospelých, ale i detí. Nezabúdajte, že i dieťa je vlastne zrelý duch. V raných dobách, keď prichádzali na Zem iskričky, tieto nesmeli byť požehnávané ani v dospelom veku, lebo nevedeli zodpovedne konať. Až keď nadobudli vedomie, mohli byť po prvýkrát požehnané.
Pri deťoch však dochádza k inému dianiu. Plášť požehnania sa im kladie len počas doby ich „nevedomého“ detského konania, po ktorej je automaticky sňatý. V období dospievania sa musia duchovia pozemsky „prebudiť“. Dochádza k výraznej zmene vyžarovania krvi, preto v tomto období duchovia obvykle nemávajú tento plášť.
I tu však niekedy platia akoby výnimky, ktoré v skutočnosti výnimkami nie sú. Pokiaľ duch vedome spozná svoju úlohu, už počas svojho dospievania dostane tento plášť bez ohľadu na vek pozemského tela, lebo jeho duch sa ako vedome dospelý postavil do tejto úlohy. Takéto dianie je však veľmi zriedkavé.
K požehnaniu ľudí musíme dodať ešte jedno. Nie je automatické len na základe prosby! Riadi sa to výhradne duchovnými Zákonmi a musia byť splnené nasledovné tri podmienky:
Po prvé, ten, kto posvätenie pozemsky sprostredkováva, musí byť k tomu povolaný!
Po druhé, ten, kto prosí alebo pre koho je požehnanie prosené, musí byť vnútorne čistý! Stáva sa, že pri prosbe o požehnanie matky a dieťaťa je požehnaný len jeden z nich.
Po tretie, tam, kde sa požehnávanie vykonáva, musí byť väčšina prítomných vnútorne čistá! Inak je Sila požehnania inorodosťou odpudená.
Na záver si ešte uveďme, ako je to pri posvätení vecí. Posvätenie vecí, či už sú to manželské obrúčky, oltárne predmety alebo Svätá Hostina, znamená, že duchovný plášť nadobudne formu príslušného predmetu a obalí ho. V prípade Hostiny nadobúda formu Svetla, ktoré túto Hostinu prežiari a tým ju posvätí. Pri posväcovaní vecí musia byť splnené podobné tri podmienky ako pri požehnaní ľudí:
Po prvé, ten, kto pozemsky posvätenie sprostredkováva, musí byť k tomu povolaný!
Po druhé, posväcovaný predmet je vždy pre niekoho určený, napríklad kríž pre konkrétnu miestnosť a tým pre konkrétnych ľudí. Takýto predmet môže byť posvätený iba v tom prípade, ak tí, pre ktorých je určený, sú vnútorne čistí!
Po tretie, tam, kde sa požehnávanie vykonáva, musí byť väčšina prítomných vnútorne čistá!

Z knihy Pre ľudí