Ráno, ešte pred súbojom sa stretli. Karol zobral so sebou arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. Arnošt bol jeho priateľom, spolupracovníkom i dôverníkom. Obaja sprevádzali Beátu, ktorá bola opäť oblečená ako páža a cez plecia mala prehodený plášť. Vo dvorane čakal nielen Orlík so svojím sekundantom, ale všetci páni, ktorí sa deň predtým zúčastnili na love.
Beáta si sňala plášť a pripravila si svoj meč. Orlík sa iba uškrnul pri porovnaní ťažkého obojručného meča s jej hračkou.
Zakrátko začal súboj. Orlík zdvihol svoj meč a zaútočil. Beáta zaujala obranný postoj a ľahko útok odrazila a uhla. Hoci bol Orlík obor, váha jeho meča ho aj tak poriadne odhodila dozadu. Kým sa Orlík stačil opäť otočiť Beáte čelom, ona priskočila a oprela mu svoj krátky meč o krk. Orlík stŕpol, ale nechcel sa hneď vzdať. Beátu omrzelo držať meč tvrdohlavému Orlíkovi na krku, preto znenazdajky uskočila a špičkou meča mu prerezala šnúrku, držiacu jeho nohavice. Orlík pustil meč a chytil si padajúci odev. Akonáhle bol jeden z mečov na zemi, bolo to znamenie, že súboj je skončený. Karol sa začal nahlas smiať:
„Rytier Orlík, vidím, že ste nielen nešikovný, ale i nahý. Súboj je skončený.“
Od súboja už Beáta nosila iba ženské šaty. Už nebolo nutné sa skrývať. Keď ju Karol čoskoro urobil kastelánkou, muži neprotestovali. Dokonca ako ubiehal čas, boli prístupní aj jej radám a postrehom. A ani si sami neuvedomovali, ako sa ich postoj voči ostatným ženám mení stále viac a viac k lepšiemu.
V jeden večer zostala Beáta sama. Karol niekam odišiel a ani sa len neunúval, aby jej povedal kam. Oheň v kozube horel a jeho žiara osvetľovala izbu. Čas utekal a on stále nechodil. Bála sa o neho a nemohla zaspať. Občas prihodila polienko na oheň a prechádzala sa po izbe. Za oknami už začalo svitať.
Už bolo biele ráno, keď sa vrátil. Beátu našiel stáť oblečenú v izbe.
„Vy ste už vstali?“
„Kde si bol celú noc? Bála som sa o teba.“
„Nemusíš sa báť. Bol som u Markéty.“
„U tvojej ženy? Veď si mi tvrdil, že s ňou nežiješ! Vravel si, že ona bude kráľovná, ale žiť budeš so mnou! Alebo som zle počula?!“
„Počula si dobre. Naozaj s ňou nežijem. Ale je taký doklad. Volá sa svadobná zmluva. Spísali ho naši poručníci kým sme s Markétou boli ešte deťmi. Jeden bod z tej zmluvy totiž obsahuje podmienku: Manželstvo je právoplatné vtedy, keď sú manželia aspoň jedenkrát mesačne spolu. Rozumieš?“
„Nerozumiem a nechcem rozumieť! Pretože toto si mi nepovedal! Takže si ma podviedol!“
Karol sa posmešne usmial: „Podviedol som svoju milenku s vlastnou manželkou. Zaujímavé, že mi to vyčíta práve milenka!“
„Vy … vy … už vás nechcem ani vidieť! Neopovážte sa za mnou prísť, lebo vás zabijem!“
Beáta vybehla dvermi a poriadne nimi tresla. V ten deň sa Karol musel zaobísť bez kastelánky.
Najprv utekala do svojej izby. Hodila sa na posteľ a plakala. Keď ju prešla najväčšia zlosť, začala konať. Obliekla si pážací odev, osedlala si koňa, zobrala si mešec s peniazmi a vyrazila do mesta Prahy. Na trhu si zistila, ktorý dom je na predaj a zakrátko už majiteľovi vyplatila hotovosť. Ešte v ten deň sa vrátila na hrad a zbalila si svoje veci.
Ráno Karol čakal, že Beáta sama príde. Ibaže namiesto nej ho čakal na stole nepríjemný odkaz:
„Keď si veličenstvo nevie vážiť vernosť a priateľstvo, nech sa v budúcnosti ráči obísť bez nich! Beáta.“
Karlovi stiahlo srdce. Beáta ho opustila. Bez scén, bez vyhrážok, naozaj! Držal v ruke jej list a najradšej by sa bol rozbehol za ňou. Lenže kam? Chvíľu sedel a rozmýšľal. Potom si zavolal strážcu brány a začal sa na ňu pýtať. Bezvýsledne. Nikto nevedel, kde by mohla byť.
Ďalšie dni sa prezliekali spolu s Orlíkom do meštianskych šiat a potulovali sa po pražských trhoviskách. Kráľovské povinnosti boli naraz bokom. Až raz …
„Orlík, počul si ten hlas?“ nedočkavo sa opýtal Karol a ťahal priateľa za rukáv. „Tam, poď, ideme tam,“ a už ho ťahal ledva mu ten stačil. Prišli k staršej trhovkyni, ktorá práve odovzdávala Beáte kohúta. Beáta zaplatila, chytila zviera za zviazané nohy a niesla ho so sebou. Obaja muži ju sledovali, ale ona o tom nevedela. A tak kráľ zistil, v ktorom dome býva.
Podvečer ktosi zaklopal na bránu jej domu. Otvorila a stál tam Karol.
„Čo tu chcete?! Svojho muža som pochovala, teda som vdova Beatrix a vy mi nebudete kaziť povesť!“ a zabuchla bránu Karlovi pred nosom. Darmo klopal, už mu neotvorila.
Na druhý deň zaklopal na bránu Arnošt. Beáta otvorila.
„Čo si želáte, vaša milosť?“ opýtala sa prichádzajúceho.
„Chcel by som vám niečo povedať. Ale mohol by som vojsť?“
„Poďte, pane,“ pustila ho a zamkla bránu. Zaviedla ho do izby a usadila za stôl. Oheň pukotal v kozube a bolo tam tak príjemne.
„Slečna Beáta, posiela ma kráľ,“ začal.
„Odkedy je arcibiskup poslom obyčajného kráľa?“ spýtala sa sarkasticky.
Arnošt sa tváril, že nič nepočul a pokračoval: „Slečna, kráľ by si veľmi želal, aby ste sa vrátili späť.“
„Vaša milosť, odkedy cirkevný hodnostár naháňa kráľovi milenky do postele?! Podľa toho, čo ste ma učili, by ste mi mali skôr rozprávať o prikázaní: Nezosmilníš!“
„Beáta, kráľ vás ľúbi. Jeho manželstvo je politický krok. Keď ho oženili, bol ešte len chlapcom, ktorý musel poslúchnuť. Kráľovná je pre neho cudzia žena, ktorú musí raz za čas a proti svojej vôli navštíviť. Ak by to nerobil, bolo by z toho zle. Následník trónu je v láske úbohejší než jeho najposlednejší poddaný. Ten sa aspoň oženiť môže podľa svojej vôle, kráľ nie. A poddaný nesie zodpovednosť iba za seba, prípadne za svoju rodinu. Kráľ zodpovedá za všetkých svojich poddaných. On sám musí byť vo svojich rozhodnutiach na konci. Pravdaže vtedy, ak chce byť dobrým kráľom. A Karol chce byť dobrým panovníkom. Lenže odkedy ste od neho odišli, zanedbáva svoje panovnícke povinnosti a robí iba samé hlúposti. Vráťte sa k nemu.“
Beáta sa rozplakala: „Nemôžem sa vrátiť. Ako môže chodiť od jednej ženy k inej? Ja by som to nedokázala!“
„Beáta, panovník nikdy nie je svojím pánom. Kto je kráľom, musí dať svojej krajine aj seba samého, aby zabránil omnoho väčšiemu utrpeniu. Zmluvy sa musia dodržiavať. Všetky,“ a mierny Arnoštov hlas sa jej prihováral a presviedčal až presvedčil.
„Počúvajte, pán arcibiskup, ak by Karlova manželka mala milenca a Karol by jej v tom nebránil, ona by určite netrvala na tejto hlúpej zmluve. Môžete to odkázať Karlovi. Ak s touto podmienkou bude súhlasiť a dohodne sa na tom so svojou ženou, môže za mnou prísť.“
A Karol prišiel hneď na druhý deň po zotmení. Prišiel peši, cez plecia mal prehodený plášť a pod plášťom skrýval lutnu. O dva dni sa spolu vrátili na hrad.

Ubehli dni, týždne, mesiace a Beáte sa narodil syn. Karol mal veľkú radosť, lebo to bol jeho mužský potomok. A tak dostal meno po otcovi: Karol. Lenže nebol legitímnym následníkom. Bol totiž nemanželský.
Po šiestich týždňoch Karol najal pestúnky, ktoré sa dňom i nocou o chlapca starali a Beáte ho nosili iba na kŕmenie. Karol ju totiž nechcel uvolniť ako svoju kastelánku. A tak niečo muselo ísť bokom.

Za nejaký čas ju prišiel navštíviť otec.
„Vidím, že si sa u Karla zapísala veľmi dobre. Si matkou jeho syna. Síce nemanželského, ale syna. A to už niečo znamená!“
Otcove slová a tón reči jej boli nepríjemné. Veď by mal byť pobúrený tým, že jeho dcéra má nemanželské dieťa! Takže vtedy v tej chate mal Karol predsa len pravdu! Ockovia privádzali na dvor svoje dcérušky len preto, aby sa stali milenkami kráľa alebo aspoň veľmožov! Krásne! Pokrytci! Ona sa stala Karlovou milenkou nie preto, aby mu diktovala alebo aby sa mala dobre, ale preto, že ho milovala! A to je obrovský rozdiel!
Otec si nevšimol jej zachmúrenú tvár a pokračoval:
„Poľský kráľ mi bude veľmi zaviazaný, keď práve ty využiješ svoj vplyv na kráľa a urobíš všetko, čo ti jeho posol oznámi. Karol je totiž pre neho jedna prebytočná figúrka na šachovnici. Dúfam, že budeš rozumná.“
„Ty si sa spriahol s Poliakom?! Takže všetky tie klebety o tebe sú pravdivé! Viem, že mu robíš poskoka, ale pokiaľ ma pamäť neklame, patríš českému kráľovi! Videla som ťa, keď si mu to slávnostne sľuboval!“ Beáta zvyšovala hlas.
„Si hlúpa ženská, Blažena. Myslíš si, že blaženosť možno získať len čestnosťou. Slúžim Kazimírovi už dávno, aj keď som Karolovi musel sľúbiť poslušnosť. Karol je ešte sopliak, ktorý nič nedokázal, len ohlupovať také husi, ako si ty. Vedel som, že na takú lákavú a hlavne krásnu návnadu skočí. Jemu sa totiž páčia všetky ženy, milá dcéruška. Skrotil ťa a veľmi skoro sa ťa aj nasýti! A keď ťa odhodí, pošle ťa domov, presne tak, ako poslal tie pred tebou!“
„To je moja vec! Ak sa ma nasýti, odídem od neho hrdo. Lenže ty nevieš, čo je to hrdosť! Ty nevieš ani to, čo je to česť! Keby si to vedel, nehral by si na dve strany. Ty sa vždy prikloníš k tomu, z koho máš väčší prospech!“
„Si hlúpa hus, Blažena! Politika sa vždy robila takto. Kto sa vie správne hýbať, má sa dobre. Poliak je silný. Má veľkú a rozľahlú krajinu a tým pádom aj veľkú moc. Karol ešte nie je nič a ničím ani nebude. Luxemburg na Čechy kašle! Karola sem strčil len preto, aby sa mu šľachta nebúrila. A keď to šľachta, pápež alebo silnejší kráľ budú chcieť, obetuje ho! Lenže Karol je rovnaký hlupák ako ty! Myslí si, že raz bude kráľom.“
„A vari nebude?“
„Nebude, lebo zavadzia Kazimírovi. A ty budeš poslúchať!“
„Kazimíra? Pch!“
„Mňa, svojho otca. Poznáš predsa prikázania.“
„Žiadne z nich neprikazuje vraždiť!“
„Blažena, si obyčajná zamilovaná hus! Počkám mesiac-dva, kým si tvoj Karolko nájde za teba náhradu! A možno to ani tak dlho nepotrvá. On totiž pri žiadnej dlho nevydrží. A nevydrží ani pri tebe! Odhodí ťa tak, ako odhodil tie ostatné! Potom sama pobežíš za Kazimírom a ponúkneš mu pomoc. Ty sama!“
Bořek treskol dverami a bez rozlúčky odišiel. Keď sa Beáta spamätala, ihneď išla za Karlom.
„Pane, potrebujem s vami veľmi súrne hovoriť.“
„Jiří, môžete ísť. Dnes vás už nebudem potrebovať. Dokončíme to zajtra,“ povedal Karol.
Pobočník sa uklonil a nechal ich osamote.
„Si veľmi rozrušená, Beáta. Stalo sa niečo?“
„Stalo. A veľmi veľa,“ a potom mu verne opísala priebeh rozhovoru so svojím otcom.
„Beátka, každý, kto vytŕča z davu, a je to jedno, či je to kráľ alebo ktokoľvek iný, je terčom tých, ktorí na neho morálne nedorástli. Každý, kto stojí niekde na čele, musí rátať s tým, že je niekomu nepohodlný a že jeho pozemský život bude asi veľmi krátky. Ja som sa s tým už zmieril,“ usmial sa na ňu.
„To si pripravujete reč na váš vlastný pohreb, veličenstvo?!“
„Načo ten ostrý tón, Beátka. Priznám sa, že kým si so mnou ty, nechce sa mi vôbec umierať. A ubezpečujem ťa, že sa budem brániť. Mimochodom, tých vyslancov, čo na mňa zaútočili dýkou, vôbec neposlal francúzsky kráľ. Stopy aj odtiaľ vedú do Poľska.“
„Aha. A čo chceš teda urobiť? Ja som spoluprácu na tvojej likvidácii odmietla. Lenže Poliak môže najať niekoho iného. Z jedov si môže vyberať.“
„Myslíš si, že ma otrávia?“
„Áno, to je najpravdepodobnejšie. Dýkou neuspeli a asi sa verejne ukazovať nebudú. Karol, musíš si dávať na seba pozor. Prepusti všetkých tých, ktorí by ťa mohli zradiť.“
„A kto tu zostane?“
„Nemyslím si, že by ich zostalo málo. A zavolaj k sebe môjho priateľa Řehořa a jeho dvoch bratov.“
„Tvojho priateľa? Ty si sa zbláznila!“
„Vieš veľmi dobre, že všetko, čo si ku mne dovolil bolo, že ma párkrát chytil za ruku.“
„Dobre. Napíšem im všetkým trom. Čo ešte navrhuješ?“
„Aby si si poriadne posúdil tvojich dvoranov. Orlík je statočný a jeho priateľ Jan takisto. Ale ostatní sa radi prikláňajú k silnejším. Pouvažuj nad tým.“
„A čo Arnošt?“
„Arnošt? Niekedy mi pripadá ako suché povrieslo. Ale on ťa nepodrazí, tým som si istá. Len keby nebol taký svätuškár!“
„Arnošt a svätuškár?“
„No, mal si ho vidieť, ako vyvaľoval tie svoje posvätné očká, keď som včera vysadala na koňa. Dobre mu nevypadli na moje kolená. A pritom má plné ústa toho, že ženy sú semenišťom hriechu. Hlupák! Ale je poctivý, to sa musí nechať.“
Karol sa schuti smial. Keď sa konečne utíšil, opýtal sa:
„Tak už si mi prekádrovala celé dvoranstvo. Čo navrhuješ ďalej?“
„Moje rady sú už na konci. A aj tak si myslím, že toto vôbec nie je na smiech! Zdá sa mi, že si veľmi ľahkomyseľný voči svojmu kráľovskému majestátu.“
Karol sa zamyslel a zvážnel.
„Budeš sa musieť podvoliť …“ začal.
„Ty si sa načisto zbláznil! To ti môžem rovno nasypať jed do jedla!“ rozčúlila sa a buchla dvermi. Panovník zostal sám.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…