Na stráni stojí domček. Nie je veľký. Ale veľký príbeh rozpovie.

Rieka tu spieva viacerými tónmi svojho toku a rusalky tancujú do rytmu. Ale zrazu hrôza a des naplnia krásne údolie. Prichádza nepriateľ a začína plieniť. Jeho meno je Temno a ničí šťastie. Keď prešiel, tak zostala spúšť. Bytosti prírody dokázali údolie znovu vybudovať a navyše ešte aj dokrášliť. Len obyvateľ domčeka sa zmenil. Zrazu prestal mať radosť zo života a prestal postupne vídať svojich susedov – bytosti. Jeho srdce zasiahol šíp pýchy a oči skalil sivý prášok. Bytosti boli smutné, lebo začal škodiť sebe. Postupne sa ho začali báť, pretože začal ničiť údolie. Zo dňa na deň zmenil údolie na púšť. Bytosti postupne odišli, pretože sa tam nedalo žiť.
Prešli roky a umrel aj posledný človek v domci. Objavil sa nový človek, ktorého srdce nepoznalo úder pýchy. Začal obhospodarovať púšť a tá sa postupne zmenila najprv na oázu až postupne na úrodné údolie. Bytosti sa vrátili a radovali sa, pretože už tento človek ich videl a radoval sa s nimi.