Meno ducha

„Človek je tým, čo hovorí jeho meno!“ Toto je vám známe z Posolstva Grálu, ale ešte neviete, ako si duch meno vytvára a čo jeho meno v skutočnosti znamená.
Duchovná iskrička, ktorá ide do vývoja v hmotnosti, ešte nemá meno, pretože nemá vedomie. Až postupným prežívaním, ktorým prichádza k vedomiu, si svoje meno začína tvoriť, písmeno po písmene. Je to ako v hudbe, najprv zaznie jeden tón, čo je jedna hláska, potom druhý a tretí, čo je už akord. Akord je začiatok slova, až nakoniec vedomý duch je ako celá symfónia, ktorá svojim zvukom vytvára jeho meno.
Každý tón má aj farbu, a tak meno hovorí zároveň o tom, akú farbu má duch, či lepšie povedané jeho duchovný šat. Tí, ktorí smerujú k Čistote, majú vo svojom mene tóny v harmonickom súzvuku, čo vytvára aj nádherný čistý šat. Naopak, tí, ktorí smerujú k temnu, majú vo svojom mene tóny v disharmónii, a preto ich šat je temný a špinavý.
Duch si však nevytvára iba jedno meno, ale mená tri. Prvé meno ducha sa zachvieva v Zákone tiaže, čiže v Čistote. K tomu sa pridružuje meno druhé, ktoré zodpovedá tomu, k čomu sa duch prikláňa, a teda sa zachvieva v Zákone príťažlivosti rovnorodého, čiže v Láske. A tretie meno je meno, ktoré duch získava tým, ako plní svoje úlohy. Toto meno sa zachvieva v Zákone zvratného pôsobenia, čiže v Spravodlivosti.
Každé meno ducha je ako jedna veta hudobnej symfónie, preto všetky tri mená nakoniec vytvárajú jedno meno spoločné, ktoré je zapísané v Knihe života. Toto meno však nie je nemenné, pretože duch sa neustále vyvíja a tým aj mení tóny symfónie, ktorá tvorí jeho meno.
V hmotnosti sa k duchovnému menu môžeme iba veľmi hrubo priblížiť. Z tohto dôvodu, hoci je každý duch iný a má aj iné duchovné meno, musia sa používať pre rôznych duchov rovnaké mená. Raz toto meno môže vystihovať jeho Čistotu, čo značí jeho úroveň vedomia, inokedy to, čo koná, a inokedy to, čo musí prežiť v zmysle Zákona zvratného pôsobenia. Preto by bolo najlepšie, keby aj na Zemi mal každý človek mená tri.
Pozrime sa teraz v zmysle uvedeného na stupne stvorenia, kde vidíme, že sú tam na viacerých stupňoch rovnaké mená. Je to tak preto, lebo tieto mená vyjadrujú iba jedno z troch mien, ktoré majú príslušní stvorení, a to konkrétne meno zachvievajúce sa v Láske. Preto nájdeme meno Is-ma-el nielen v praduchovnej ríši, ale aj v duchovnej, lebo toto meno znamená: „Ten, ktorý pripravuje a udržuje cestu pre Slovo.“
V tomto mene sa na Zemi zachvievali mnohí stvorení, takže to nebol iba Is-ma-el za života Abd-ru-shina v Egypte, ktorý bol potom Ján Krstiteľ za života Syna Božieho Ježiša, ale aj Krišna, ktorý bol neskôr Jozef z Arimatie. Ďalej však aj Zoroaster, učeník Syna Božieho Ján a mnohí iní, pričom všetci boli na Zemi viackrát, a to v rôznom čase a na rôznych miestach.
Zachvievanie sa v nejakom mene znamená vlastne možnosť spojenia s príslušnou časťou stvorenia, odkiaľ vychádzajú k stvorenému posilňujúce vlákna.* Pre každý čistý tón jestvujú osobitné vlákna, ktoré sú zakotvené v rôznych častiach stvorenia od duchovného až po Hranicu. Stvorenému sa stačí na tieto vlákna napojiť, a tým sa mu dostane netušenej posily pre jeho konanie. Preto je potrebné, aby aj pozemské meno zodpovedalo čo najviac menu duchovnému.
____________________
* Abd-ru-shin: „Svetlé nitky nad vami“

Z knihy Pre ľudí