Čo modlitbou nazývaš,
Ó človeče? – Sotva slov znôška!
Mečom papierovým hrozíš
No čaká ťa v boji potupa.
S hračkou detskou zmyslel si si
Prejsť skúškou duchovného boja.
No nedosiahneš výšiny
Pomocou takej modlitby.
Prázdne a chladné slová,
Kým nemajú duchovnú silu.
Ony – len burina úbohá
Na pahorku tvojho hrobu,
Ktorú slnko horúce spáli,
A vietor rozveje po poli.
A údel tento ducha tvojho čaká,
Bo stať sa živým nestihne.
Vrcholí Posledného Súdu Hodina!
Lúče prenikavého svetla
Letia prudko sem,
By zvrela planéta celá.
Zo spánku, smrteľný, prebuď sa!
Uč sa trpezlivosti i pokore.
Modli sa! Celou bytosťou sa modli,
Slová nech budú plachým tieňom.
Modli sa celý čas, by život
Tvoj bol neustálou modlitbou.
By sa do jedného žalmu zlial
Každý skutok, každý okamih tvoj.