Na počiatku bolo Slovo

„Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Takto k vám volal Ján pred niekoľkými tisícročiami. Takto k vám volali aj mnohí iní dávno predtým, v časoch Atlantídy. A takto k vám volá Ján znova, i keď teraz nie je na Zemi.

„Sväté je Slovo! Také sväté, že by som ho pozemskému ľudstvu najradšej opäť odňal, pretože mu chýba akékoľvek pochopenie, áno, dokonca i samotné tušenie o veľkosti tohto Slova!“ Tak k vám volal Abd-ru-shin ani nie pred storočím a takisto k vám volal Syn Boží Ježiš pred dvomi tisícročiami, keď vás varoval, aby ste nehádzali perly sviniam.

Nevieme, prečo tie perly tým sviniam hádžete naďalej, ale je to snáď preto, lebo stále neviete, aké sväté je Slovo, hoci už Ján jasne povedal: „A to Slovo bolo Boh!“ Je to Slovo, ktorého pozemský obraz ani zvuk vám nemôže byť nikdy daný, lebo je bezbytostný.

Blíži sa deň Svätej Holubice, deň, keď vo Výšinách bolo, je a znovu bude prehovorené Slovo „Buď Svetlo!“ Vydajme sa do tých najvyšších Výšin stvorenia, aby sme vám aspoň v približných obrazoch priblížili svätosť tohto diania. Ako dar najvyšší pre tých, ktorí chcú spoznať najhlbšie tajomstvá svojho bytia, sú prinášané tieto slová.

V najvyšších Výšinách nastáva príprava. Tam, kde stvorení nikdy nemôžu prísť, lebo sú len stvorení. Tam, v Slove samotnom, ktoré jediné Je a z ktorého všetko pochádza. Tam, kde to poznáte pod pojmom „božsky-bezbytostná ríša“. Tam sa zo Slova oddeľuje malá časť, aby prišla do stvorenia a potvrdila zmluvu medzi Stvoriteľom a stvorením.

Toto Slovo prichádza na Hranicu, v ktorej prebývajú tí, ktorí ako korunu svojho vývoja obdržali v neochvejnej vernosti iskru bezbytostnosti. Žijú na samotnej Hranici, pretože ako stvorení nemôžu prejsť do božsky-bezbytostnej časti, ale zároveň im táto iskra zabraňuje v tom, aby boli v božsky-bytostnej časti stvorenia. Obývajú izolačnú sféru medzi Stvoriteľom a stvorením.

Aj tá najmenšia časť Slova, ktorá vychádza z božsky-bezbytostnej ríše, je príliš silná na to, aby ju stvorenie vydržalo, a preto musí prijať na seba záhal. Tento záhal však nemôže dať žiadny stvorený, lebo by to nezniesol, a preto si ho musí poskytnúť Slovo samo sebe. Je to bezbytostný záhal bezbytostnosti, ktorý si veľmi približne predstavte ako zrkadlo, ktoré časť vyžarovania tohto Slova odráža späť do Neho samotného.

Je to podobné dianie, ako keď Abd-ru-shin na Zemi musel v čase, keď neprijímal živé Slovo z Výšin, zahaľovať vlastné vyžarovanie, lebo by ho okrem božsky-bytostných a z Hradu Grálu pochádzajúcich praduchovných nikto nevydržal. Tí jediní ho vydržali preto, lebo boli naň zvyknutí už predtým.

Takto zahalené Slovo ešte bez pevnej bytostnej formy obklopia tí, ktorí sú rytiermi Slova, teda nositelia iskry bezbytostnosti, a ako prví zo stvorených Ho sprevádzajú nižšie.

Nepýtajte sa teraz, kde sú štyri zvieratá na stupňoch Božieho trónu, lebo tie sú ešte nad týmito nositeľmi iskry bezbytostnosti a nezúčastňujú sa sprevádzania Slova do stvorenia, lebo ich pôsobenie sa zachvieva v inom vyžarovaní Slova.

Stvorení, ktorých jediná úloha ako rytierov Slova je strážiť Ho, verne Ho vyprevádzajú až na hranicu do božsky-bytostnej ríše. Tu sa Slovo zahaľuje božsky-bytostným záhalom, ktorý má formu Bielej Holubice.
Túto formu Mu poskytuje vyžarovanie štyroch zvierat zo stupňov Božieho trónu. Aj stvorení rytieri Slova na seba prijímajú božsky-bytostné plášte a naďalej sprevádzajú v neochvejnej vernosti Slovo až k Hradu Svätého Grálu v prastvorení. Tam už kľačia rytieri Svätého Grálu a čakajú na okamih, kedy sa Svätá Holubica zjaví nad Svätým Grálom.

Zrazu vytryskne žiarivý lúč žiariaceho Svetla a najvyšší z prastvorených môžu na samotnej hranici do božsky-bytostnej ríše zbadať Svätú Holubicu, ktorá nikdy nezostupuje do prastvorenia, ale ktorej Sila tam skrz Svätý Grál prúdi.

Nastáva mystérium obnovy Sily.

Z knihy Pre ľudí