Žblnkajú si vodné žienky[hidepost=0]
zmočia sa nám Vlasulienky!
Jajže, čože! Žartuješ?
Vlajúc nimi… putuješ.

Poď sem, Vodná! Chcem ťa znať.
Do Rúk Vody si nabrať.
Obzriem si ťa, opatrím
Vodenku tu zahatím!

Siahla Ruka do Vodenky
rozliala Sny vodnej Žienky…
Kde si Vodná?… Krehučká?
Nevidím ti na Líčka!

Už len Jarček v Ohybe sa točí
zmizlo Snenie. Oko už nič nezočí…
Bol to Sen? Či len Oko iskrilo?
Koniec Snenia! Nepadol ti milo…

Pýtam sa ťa Jarček znova
mohol poskytnúť by si Slová?
Kto ti Radosť rozdáva
keď sa s tebou rozpráva?

Víla krásna, krehučká
zdobí Jarček, k Nebu dbá.
Ľúbosť svoju istila,
s Mesiacom sa snúbila.

Vyjavili si oni dvaja,
Tvor ľudský že vyhnaný bol z Raja.
Krútia Hlavou nechápu …
Krásu Ľudia ako zahrabú…

Nevedia ju, veru, opatriť.
Zvýrazňujú seba. Pravdu idú kryť.
Dosť už bolo vášho Blúdenia!
Príde Doba ľudského Kvílenia.

Nič ti však Tvor nepomôže
bo nachystal si si svoje Lóže.
Ostrým rezom, Predelom
Koniec urob Rebelom.

Plytčina je tvoja… Holá!
Svedomie na Zúčtovanie ťa volá.
Tak si si Hodnotenie nachystal,
Čírosť nie je. Nájdeš Kal!

No jednu Radu, Duša ti dám:
Duša tvoja to je Chrám!

Pestovať v nej smieš vrelo,
nech rozčerí sa v nej smelo,
aby všetko, čo Dnu si vložila,
Duša pre Blaho zúročila.[/content_control]