Školenie, prednáška, obed, lyžovačka, večera, spoločenské posedenie v bare, alkoholický spánok … a dookola … Všade iba telesný pohyb, telesná potrava, zaháňanie nudy …
Hlas svedomia zaliaty vínom, otupenie mysle, len aby náhodou nás niečo nenapomenulo …
Kde zostal priestor pre ducha? Kto si všimol, že ráno spievali sýkorky, že blízko žblnkotal potôčik, že na oblohe plávali krásne obláčiky, …, že život je vlastne niečo úplne iné?