Nikto HO nikdy nevidel… A predsa JE!
Môžeš Ho poznať v každej Kvapke Rosy
v Kalíšku Kvetu, keď po Lúke beháš bosý.
Je na každom Brehu
aj keď brodíš sa v Snehu,
keď vnímaš Hĺbku Oceánu
môžeš nahliadnuť MU do Plánu
čo Vlnky Služobníkov Jeho si zabrali
keď na Stvoriteľa jasavo zvolali.

Si v každom Kameni, na každom Hrebeni,
v Poézii, ktorá Krásno v duši rozčerí.
Si jarná Tráva, na Kvete Rosa
milá keď prebudená je, a ešte bosá
keď povedať ti z nej povstane
čo v tvojom Vnútri, pri jej Pohľade,
nastane…

Je v lese Tíšine. V každej Tôňke,
keď vnímaš HO na každej Stonke
čo tenučká je, krehučká
čo odoláva Vetru, Búrke. Pružnučká.

Bo tak ju utkal Stvoriteľ
nie Silou. Nie Mocou. Jak Tvor to chcel.
V Pohybe slobodnom máš tu byť
Ľahkosťou, Pružnosťou, svojou Ohybnosťou
čisté svoje si znásobiť.
Bo tak sa nesie vo Vetre
že ten, kto to takto unesie
je Jeho verný. Vernosť Jemu klaď!
Tak to Človek neobráť!

Bo takto tká sa Istota
že nebude už Prázdnota,
vo Vnútri ľudskom, vnútri Más
čo zdobí ho Postoj:
Chcem HO v sebe nechať rásť!