Keď bol môj syn malý, jednou z činností, ktorú by vyškrtol zo svojho života, bolo jedenie. Jedným slovom, nebol to jedák. V istom období, mal asi dva a pol roka, bol mierne anemický a tak nám pani doktorka odporúčala jesť špenát. Nasledujúc jej slová, chopila som sa príležitosti a konala. Sama špenát nevyhľadávam, ale dospelý má výhodu výberu jedla, ktorú syn nemal. Kúpili sme preňho drevenú sedačku, ktorá sa dala rozložiť do dvoch polôh. Buď dovysoka a dieťa prisunúť ku stolu zarovno s dospelými alebo roztiahnuť na stôl a stoličku do plochy. Vtedy som ju vysunula dovysoka a syna prisunula ku stolu. Už to samotné spôsobilo stav jeho zvýšenej pozornosti. „Je to zdravé a dobré,“ pchala som mu do úst prvú lyžičku. Prehltával ju tak, akoby sústo malo gombíky, ktoré sa mu zadrhávali na ceste do žalúdka. Pred druhou lyžičkou postavil už obranu. Nasmerovaný na nesúhlas, otáčajúc hlávkou, nevedela som sa strafiť do jeho úst. Nastúpilo moje snaženie. Hovorením a odpútavaním na rôzne predmety rozptyľovala som jeho pozornosť, číhajúc na moment, kedy mu lyžičku so špenátom vsuniem do úst. Dvakrát a dosť! Stačilo mu tej dobroty. Ústa zavreté, márne bolo moje snaženie. Rozmýšľala som, akú ďalšiu stratégiu zvoliť, zazvonil zrazu telefón. Vtedy boli telefóny len šnúrové, musela som vstať a ísť ku základni na chodbe. Keď je malé dieťa mimo dohľad a ticho, to neveští nič dobré. Myslela som na to a skracovala rozhovor ako sa dalo. Syn chvíľu slobody dokonale využil. Chopil sa situácie a neváhal. Zo špenátu sa stal výborný prostriedok na realizáciu jeho zámeru. Rúčku do taniera a šup na stenu. Musel to zopakovať niekoľkokrát, lebo tanier ostal prázdny. Vrátila som sa do kuchyne a nevedela, či sa mám smiať alebo plakať. Zelená stena, zelený stolík, zelený svetrík. Špenátové výtvarné dielo na stene všade tam, kde až dosiahol. A zrealizoval to dokonale, do vyčerpania zásob na tanieri. Jedno sa ale prehliadnuť nedalo a to hovorilo za všetko! Na malej detskej tváričke zakotvila spokojnosť a úľava. Kto by mal chcenie to narúšať? Tanier bol prázdny. A o to predsa šlo, vyprázdniť tanier. To urobil.