Každý rok si v našej kôlni na tráme pod stropom lastovičky postavili hniezdo a vysedeli tam svoje vtáčatá. Na jeseň sa hlučná skupina zvučne štebotajúc s nami rozlúčila, robiac kruhy nad domom. Na jar prilietali, sadli si na vedenie uprostred dvora a veselo štebotali, rozprávajúc o svojom putovaní. Ale raz priletel samec sám… Jeho družka zrejme zahynula. Dva roky si nemohol nájsť inú do páru. Ale v tomto roku si našiel novú družku. Postavili si hniezdo na starom mieste. Táto udalosť nás veľmi potešila, pretože počúvať jeho osamelý spev bolo veľmi smutné. Pokračovať na Neobyčajná prosba lastovičiek →